OBEC MURÁŇ leží pri sútoku Muráňa a Dolinského potoka a na križovatke starodávnych ciest spájajúcich sever a juh Slovenska: Tisovec - Poprad a Rožňava - Revúca - Muráň. Obec, ktorá vznikla roku 1321 pod hradom rovnakého mena, má takisto pohnutú históriu. Pred rokom 1438 sa stala mýtnou stanicou a jej význam znásobovali železorudné bane, hámre a huty. O vyspelom železiarstve svedčia pozoruhodné "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho" o právach a povinnostiach uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov, spísané, vydané a potvrdené r. 1585 urodzeným a veľkomožným pánom Júliusom z Herbensteinu. "Jeho milosti Cisářské největšího Kapitána Zámku Muráňského".

Hrad bol dobytý len pomocou zrady (v čase Bašovcov a Wesselényiho), ale obec trpela viac: r. 1574 Muráň vypálili Turci, pričom mnohých Muránčanov odvliekli do zajatia a v obci zostalo len 11 rodín, r. 1610 obec vypálili Bocskayho hajdúsi, mor v roku 1709 - 1710 si vyžiadal 446 obetí. V 19. storočí sa okrem prác v lese, na píle a furmančení zaoberali obyvatelia výrobou dosiek a šindľov, chovom oviec, dobytka a koní, ale od r. 1823 aj výrobou známej "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. V rokoch meruôsmych sa odohrala 26. 2. 1849 medzi Muráňom a Tisovcom bitka, pri ktorej boli porazení slovenskí povstalci ( podľa povesti sa ranení skrývali v tzv. Hurbanovskej jaskyni, známej aj ako Brestová na začiatku Hrdzavej doliny ). V období SNP fašisti zastrelili v obci 12 mužov, čím sa zavŕšili dramatické udalosti v Muráni.